Kúpeľný hotel Palace ***
patrí medzi najvýznamnejšie stavby pražského architekta Rudolfa Stockaru, ktorý pre kúpele spracoval aj regulačný zastavovací plán nového Sliača (1929).

V rokoch 1927 – 1931 vznikla sedempodlažná spoločensko-reštauračná časť s hospodárskym zázemím. Na pôdoryse tvaru písmena L tak vznikol moderný dvojúrovňový komplex, tzv. Dvorana, s tromi veľkými reštauračnými sálami, kaviarňami a barmi, ktoré sú opatrené galériami presvetlenými veľkými výsuvnými oknami. Z vonkajšej strany ich lemujú kryté kolonády alebo otvorené terasy.


Na prízemí severného krídla bola divadelná sála, respektíve kino. Zo západnej galérie kina je prístupná otvorená lodžia, na ktorej vyhrávajú hudobníci dolu na otvorenom parkete sa zabávajúcim hosťom.

Zázemie objektu tvoril hospodársky dvor a kuchyne na každom podlaží. Nad prienikom obidvoch krídel vyrastá mohutná vežovitá stavba, ktorá nakoniec nebola postavená v uvažovanej výške. Na jej streche dodnes vidieť nápis KÚPELE SLIAČ.

V rokoch 1931 – 1937 bola postavená druhá časť, päťpodlažné ubytovacie krídlo, čím vznikol dnešný 240 m dlhý objekt.

V tejto časti je hotel s 249 izbami – má trojtraktovú dispozíciu a na severe vytvára uzavreté nádvorie. Izby boli zariadené s ohľadom na komfort a peňaženku hostí. V kútoch nádvoria sú schodiskové veže presvetlené typickými sklobetónovými tvárnicami.

Vstupná hotelová hala je dvojpodlažná s galériou a drevenou paneláciou stien dodávajúcou hale nádych luxusu.




Obidve časti sa tiahnu v impozantnom rozľahlom polootvorenom schodisku, ktoré prekonávajú terénny rozdiel medzi západnou a východnou fasádou. Z neho sú prístupné kryté kolonády na obidve strany objektu. Kolonáda na západnej strane je poschodová, kým na východnej strane je prízemná.



Kúpeľný hotel Palace *** je funkcionalistický, moderný a elegantný. Pre architekta Stockara bol životným dielom. Od roku 1998 je komplex Palace vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Areál Kúpeľov Sliač
Areál je tvorený prevažne lesoparkom a anglickým parkom. Sú v ňom vysadené početné druhy drevín, gaštanové, topoľové a lipové aleje, vzácny a voľne rastúci rododendrón, ktorý v takom množstve nerastie na žiadnom inom mieste v rámci Slovenska.



Unikátom je tzv. borovica Ľudmily Podjavorinskej, ktorá sa stala chráneným exemplárom. Traduje sa, že Ľudmila Podjavorinská počas svojho pobytu v kúpeľoch pod ňou vždy sedávala a venovala sa spisovateľskej tvorbe. Zároveň je súčasťou jednej z dvoch oddychových zón s fontánami, jazierkami a lavičkami, na ktorých načerpáte pozitívnu energiu.





Hotel Poľana
Hotel Poľana je jedným z najstarších kúpeľných hotelov so vzácnou historickou hodnotou. Bol postavený v roku 1889 a jeho pôvodný názov bol Pannonia. Liečili sa v ňom významné osobnosti, ktoré tvorili históriu. V roku 1973 prešiel rekonštrukciou a momentálne je v ňom k dispozícií 71 lôžok. Nachádzajú sa v ňom len izby typu Ekonomy.
Ekonomy – nezrekonštruovaná hotelová izba s umývadlom a spoločnými sociálnymi zariadeniami umiestnenými na chodbe





Architektúra
Prvý kamenný jednoposchodový kúpeľný dom bol v kúpeľoch postavený v roku 1818. V jeho vnútri sa nachádzali štyri bazény. Napĺňané boli dreveným žľabom priamo z Kúpeľného prameňa a bez ďalšieho neprirodzeného zásahu sa využíval na všetky liečebné a rehabilitačné účely.

Okrem toho tu bol postavený už aj prvý kúpeľný hotel pre cezpoľných hostí – Buda, dnes známy pod názvom Bratislava. Hotel Bratislava sa podujala v roku 1812 vybudovať Zvolenská župa. Išlo o modernú, pôvodne jednoposchodovú budovu s dvadsiatimi štyrmi izbami, jednou sálou, dvomi kuchyňami a štyrmi špajzami. Druhé podlažie bolo dostavané v roku 1889 a o dva roky neskôr bola Buda vo výške prvého poschodia prepojená drevenou terasou s hotelmi Pešť (neskôr Detva) a Hungária (neskôr Slovensko). Bratislava je najstarším kúpeľným hotelom na Sliači, ktorý zároveň stál pri kolíske zrodu svetoznámych sliačskych kúpeľov.








Prírodné liečivé zdroje
Vo svete nenájdete miesto, na ktorom by vyvierali, tak ako v Kúpeľoch Sliač, minerálne pramene prirodzenej izotermickej teploty s vysokým obsahom kysličníka uhličitého. Izotermická teplota 33,2°C, a maximálna koncentrácia CO2 robia kúpele miestom tak jedinečným, že pacienti pociťujú priaznivé účinky už počas pobytu.

Prameň Kúpeľný vyviera priamo pod Kúpeľným domom, a bez akéhokoľvek ďalšieho umelého zásahu sa využíva na všetky liečebné účely. Jeho voda je síranovo-hydrouhličitá, horečnato-vápenatá s vysokým obsahom kysličníka uhličitého (CO2), izotermickej teploty 33,3 °C. Výdatnosť prameňa je za sekundu: cca 5 litrov vody a 10 litrov žriedlového plynu. Vzhľadom na obsah CO2 a inertných plynov je náš prírodný žriedlový plyn výnimočný a lekársky veľmi cenený, keďže jeho vplyv na organizmus je bezkonkurenčný. Kúpele Sliač sú jediné na Slovensku, ktoré využívajú na liečbu prírodný a nie medicínsky žriedlový plyn.

Známe osobnosti v kúpeľoch
V Kúpeľoch Sliač sa v priebehu rokov liečilo a doliečovalo mnoho významných osobností.
Ján Cikker
„Ja som sa vlastne narodil dvakrát. Prvý raz v roku 1911 v Banskej Bystrici, druhý raz na Sliači v roku 1958, keď už na moju chorobu žiadne lieky nezaberali, keď som už i ja, ktorý som tak dúfal, že sa uzdravím, prestal veriť. Bol to zvláštny, radostný, víťazný pocit, keď som znova vykročil k životu a do života. Sliač a jeho voda už neoddeliteľne patria ku mne a môjmu životu. Už nemôžem byť bez tohto prostredia, bez sliačskeho pohladenia, bez sliačskeho náručia.“
Božena Němcová
Česká spisovateľka a zberateľka ľudovej slovesnosti Božena Němcová, získala podľa povery počas liečenia v sliačskych kúpeľoch námet pre svoju rozprávku „Soľ nad zlato“, ktorej príbeh jej vraj vyrozprávala miestna stará slúžka. Podnetné inšpirácie objavila aj pre koncipovanie diela „Podhorská věsnice“.

Na záver krásny citát P. O. Hviezdoslav
„Jak tu slastno, jak tu milo v šumnom Sliači. Nebež, neleť kratochvíľo. Čuj ten vtáčí hlas, jak zvšiaď sa prihovára nám; vidz: jako vetvy stromov – nebodaj tiež známosť stará.
K sebe zovú, vonne kynú, pod nimi zdroj žblnkotavý… Zhovej, zhovej kratochvíľo. Nač sa viazať na hodinu? dosť riecť: buďte zdravý dosť – a smutne tiahnuť domov…“

Zdroj textov: Kúpele Sliač a.s.